História tlače
Hlavným popudom vzniku tlače bola potreba a úsilie sprístupniť väčšiemu okruhu ľudí myšlienky a skutočnosti, ktoré sa už zaznamenali písmom, teda rozmnožovať ich na vhodných, ľahko prenosných materiáloch. Písmo a tlač už dnes nemožno od seba oddeliť. V dlhých etapách ich tisícročného vývoja rozlišujeme tieto stupne:
– Vznik predchodcov písma
– Zrod rukou písaných, kreslených alebo inak utváraných písiem
– Objav kovových tlačových písmen, ktoré sa ručne odlievajú a zostavujú do riadkov a podobajú sa ručne písaným písmam
– Súčasný vznik tlače z týchto kovových znakov – kníhtlače – v Európe v 15. Storočí n. l.
– Objavy ďalších tlačových techník v 19. a 20. storočí
Za prvé stopy techniky tlače pokladáme primitívne pečiatky, ktorými si dávni lovci ozdobovali kože a stany. Aj babylonské pečate vtlačované do mäkkej hliny a razidlá mincí pripomínajú tlač. V 3. storočí pred n. l. starí Asýrčania používali vtlačované pečiatky na jednoduché znaky klinového písma. Za oblasť vynálezu tlače sa dodnes považuje Ďaleký východ, stará Čína, Kórea, a Japonsko. Kamenné platne používali v Číne od 2. storočia, sú to tzv. „ kamenné knižnice“. V 6. storočí používali drevené dosky a v 9. storočí kovové platne. Išlo o techniku doskotlač. V Európe sa doskotlač zaviedla omnoho neskôr. Všetky doteraz spomínané techniky tlače rátame do techniky tlače z výšky. Nevýhodou doskotlače bolo, že dosky a platne so znakmi sa dali použiť len raz. Ak chceli vytlačiť inú sústavu znakov alebo inú ilustráciu museli vyrobiť aj novú platňu. Až v 15. storočí v Európe vynašiel Johannes Gutenberg techniku tlače, ktorej princípom bola vlastne tvorba stavebnice z voľne zostavovateľných znakov. Znaky a písmená sa pred tlačou uzavreli do formy a po tlači opätovne rozobrali a použili na zostavenie inej formy. Táto technika sa nazýva kníhtlač. Je to taktiež technika tlače z výšky.
Kníhtlač
Za európskeho vynálezcu kníhtlače sa dnes všeobecne považuje JOHANNES GENSFLEISCH, nazývaný GUTENBERG. Tlačiť sa pokúsil už pred rokom 1440. O Gutenbergovi a jeho vynáleze nie sú žiadne reálne dokumenty, a tak rok kedy vynašiel prvý tlačiarenský stroj môžeme odhadovať na dobu od roku 1436 až 1443. Dôležitým podnetom k jeho vynálezu boli hospodárske záujmy: Gutenberg bol podnikavý, všestranne nadaný človek, so zmyslom pre umelecké remeslá. Svojim vynálezom vytvára typografický obrazec európskej tlačenej knihy. Podstatou jeho vynálezu nie je kníhtlač ako taká (ta bola vynájdená už pred ním) ale tzv. lejací prístroj. Gutenberg bol tvorcom písma a typografickej úpravy, sadzačom, ale aj tlačiarom a nakladateľom.
Dejiny majú jediný pravdivý dôkaz o jeho živote a diele – zápis o prehratom súdnom spore s Fustom z roku 1455, po ktorom Fust a Schoffer preberajú jeho dielňu. Vtedy už bola vytlačená Gutenbergova slávna 42 riadková biblia. Gutenbergov vynález sa postupne rozšíril do celej Európy a neskôr sa zdokonaľoval najmä vznikom nových antikvových písmen. Práca s kovovými odliatymi kolkami jednotlivých písmových znakov, ich zostavovane do slov, viet, riadkov, odstavcov, stĺpcov a stránok sa nazýva ručná sadzba. Nezmenila sa asi 450 rokov až do konca 19. storočia kedy sa vynašli sádzacie stroje na horúcu sadzbu, ktorá sa odlievala z olova a jeho zliatin. Ručná sadzba sa nahradila strojovou sadzbou. Na tlač ilustrácií starí tlačiari používali techniku drevorez a drevoryt neskôr medirytinu – kresba sa vyhlbuje do medi.
Litografia – kameňotlač
Kameňotlač používa tlačovú formu bez akéhokoľvek reliéfu. Tlačiace aj netlačiace prvky nie sú ani vyhĺbené ani vystupujúce – sú v jednej rovine. Táto technika sa zaraďuje do skupiny tlače z plochy. Používa sa pri nej jemne vyhladený kameň, druh vápenca.
Ofsetová tlač
Je účelnejšia ako kameňotlač, ale zachováva jej princípy, t. j. bezreliéfnosť povrchu tlačovej formy a využívanie vzájomnej odpudivosti niektorých látok, najmä vody a mastnej tlačovej farby. Kameň sa však nahradil tenkou, ohybnou a ľahkou plechovou platňou. Princíp ofsetovej tlače je v tom, že z formy sa tlačí najprv na gumou potiahnutý valec, a potom z neho na papier. Farba sa prenáša dva krát – tlač je nepriama. Ofsetová tlač vznikla v roku 1905.
Priama tlač z plochy
Je to staronová technika a je opakom ofsetovej tlače, pretože sa tlačí priamo z bezreliéfnej formy tlačou z plochy.
Hĺbkotlač
Moderná hĺbkotlač vznikla zdokonalením starej ručnej techniky medirytu, ktorú poznáme od 15. storočia. Vynálezcom hĺbkotlače je Čech Karel Klíč.
Svetlotlač
Pri svetlotlači sa tlačí z tlačových foriem vyrobených z rovného hrubého skla. Na ňom je vrstva chrómovanej želatíny, do ktorej sa po jej uschnutí vykopíruje fotografický tónový negatív. Túto techniku u nás zdokonalil Čech Jakub Husník v roku 1868.
Ofsetová svetlotlač
Nevýhodou klasickej svetlotlače je zdĺhavosť výroby a malá životnosť tlačových foriem. Kvalita tlače je však jednou z najvyšších. Pri ofsetovej svetlotlači sa nahradili sklenené tlačové platne ofsetovými platňami. Tlač sa zrýchlila a je nepriama ako pri normálnom ofsete.
Sieťotlač
Táto technika vznikla stáročiami v Japonsku a Ázii, v krajinách prírodného hodvábu. V podstate ide o prietlač pastovitej tlačovej farby cez šablónu, preto sa niekedy hovorí tiež o šablónovej tlači.
